Tento súbor esejí spája veľké tému: nádeje. Autor učí úcte ku každej podobe ľudskej nádeje, pretože v nej môže byť skryté viac, než len cieľ, ku ktorému sa vedome upína - v hĺbke nádeje tuší smäd po absolutnu.Naděje je obzvlášť aktuálna téma v čase krízy, ktorú autor poníma širšie než len krízu ekonomickú. Každá kríza je však šanca: práve kríza v životoch jednotlivcov i spoločností, v ktorých sa mnohé nádeje ukazujú byť púhymi ilúziami, umožňuje nádej prečistiť sa a dozrieť, "zamieriť na hlbinu" - kríza je tak kolískou nádeje. Autor polemizuje s jednostrannosťou ateizmu aj povrchné náboženskosti, hlási sa k teológiu, "ktorá sa podobne ako Biblia podobá skôr literatúre a umení vôbec originalitou stále nových reinterpretací a vnútorné bohatosťou, ako uzavretým" bezrozporným "systémom pozitivistickej vedy či novovekých" vedeckých ideológiou "."