Čítanka nadväzuje na prácu s novým šlabikárom a prináša okrem textov aj zaujímavé úlohy, ktoré svojim charakterom nadväzujú na úlohy v šlabikári. Texty vekuprimerane a didakticky vhodne podporujú čítanie s porozumením, pričom svojim obsahom sledujú i citové a výchovné pôsobenie na dieťa. Zostavenie textov a sprievodných úloh podporuje čítanie s porozumením a dáva učiteľovi materiál na zmysluplné využitie čítankového obdobia.

Čítanka je spracovaná podľa požiadaviek ŠVP a príloh ISCED 1.

Čítanka je schválená Ministerstvom školstva SR.

Ukážka z čítanky:

O bosorke Žofke

V každom poriadnom lese býva bosorka. Žije, čaruje a zbiera liečivé byliny. V našej hore má chalupu bosorka Žofka. Tá drevenica je plná vône. A sušené byliny voňajú prekrásne. Visia v dlhých radoch pod vyúdenou povalou alebo ležia naukladané na truhlici.

Keď príde modrastý juhozápadný vietor, Žofka otvorí dvere i maličké okienka a povie: - Treba mi prevetrať chalupu...

Vietor vonia sušenou šalviou a vo vlasoch má materinu dúšku.
Takto ovenčený preletí svet. Ľudia sa nadýchajú a ako očarení utekajú do lesov. Vtedy si Žofka sadne na priedomí, oči sa jej lesknú ako studnica a vzrušene zašepká: - Čary sa podarili...

Šušlavá ježibaba

Ježibaba menom Jana, zlostná, večne ufrflaná. Polievku si varí z húb, v ústach nemá ani zub.

Ráno, večer stále dudre; popod nos si čosi hundre. Nahlas málo rozpráva, bez zubov je šušlavá.

Raz vybrala sa do sveta, vraj chalúpku si nájde tam. Našla peknú, celkom novú; naozajstnú, perníkovú.
Dnes všetky zuby mohla mať, nemala ju ochutnať.

Dobrá bola, že až beda, zjedla ju už doobeda.

Zasmej sa však, zaraz tu je; skáče, dupe, vykrikuje:

„Ja som strašná ježibaba, nesmejte ša, bojte ša ma! Strašná šom šťa štrašný šen. Kto ša šmeje, toho zjem!"