Táto príručka je určená predovšetkým slovenským používateľom, ktorí sa dostanú do krajín, kde sa hovorí po francúzsky. Umožní im zorientovať sa v bežných jazykových situáciách, do ktorých sa ako turisti dostanú. Základnou osou vybraných tematických okruhov je teda človek v rôznych životných situáciách či okolnostiach, s ktorými sa môže bežne stretnúť vo frankofónnom prostredí, prípadne v styku s ľuďmi z týchto oblastí. Príručka nemá didaktický charakter, jej zámerom nie je naučiť sa jazyk s jeho morfologickou a syntaktickou štruktúrou. Celá práca je koncipovaná na báze slovenčiny ako východiskového jazyka a vychádza z predpokladaných situácií, v ktorých sa slovenský turista môže vo frankofónnom prostredí ocitnúť a potrebuje nadviazať aspoň základnú komunikáciu. 

Okrem kapitoly o výslovnosti francúzskych hlások je príručka rozvrhnutá do 12 tematických okruhov, z ktorých niektoré sa ešte ďalej členia na podkapitoly. Základom každého okruhu sú výroky, ale najmä situačné otázky, ktoré slovenský turista kladie imaginárnemu francúzskemu partnerovi. Tieto výpovede však často nebývajú presnými a doslovnými prekladmi; ide o vyjadrenie tej istej myšlienky typickým hovorovým spôsobom slovenským, a naopak, francúzskym, pričom tieto sa neraz od seba diametrálne líšia. Uprednostnili sme teda ekvivalenty a nie doslovné preklady. 

Pri výbere jednotlivých viet sme sa snažili zachytiť tie výpovede, ktoré formuluje sám používateľ. Nezahrnuli sme preto odpovede, ktoré môže, ale nemusí dávať francúzsky predavač, sprievodca, letuška, lekár a pod. Niektoré vety (ale aj slová, zvraty a pod.) sa opakujú z príčin praktických, ale aj čisto jazykových, keď príslušná lexikálna jednotka môže v rôznych situáciách a kontextoch nadobúdať aj rôzne konotačné (sprievodné) komponenty, významy či odtiene. Súčasťou každého tematického okruhu je výberový slovensko-francúzsky slovníček. Ide v podstate o slová a zvraty používané v rámci daného okruhu. Je pochopiteľné, že obmedzenému rozsahu celej príručky je prispôsobený aj výber lexikálnych jednotiek.