Alexandr Solženicyn (1918 - 2008) začal vo svojich poviedkach a románoch (Matrionina chalupa, Súostrovie Gulag, Stanica Kočetovka a i.) ako prvý zo spisovateľov bývalého Sovietskeho zväzu zobrazovať hrôzy stalinizmu. V r. 1974 ho vypovedali z vlasti, od r. 1976 žil v USA a v r. 1994 sa vrátil do Ruska, kde v r. 2008 zomrel.

Námet dnes už legendárnej Solženicynovej novely Jeden deň Ivana Denisoviča vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore v zime 1950 - 1951 a jej pôvodný názov znel Sč-854 - jeden deň jedného mukla.

Hlavnú postavu vytvoril Solženicyn podľa vojaka Šuchova, ktorý s ním bojoval v druhej svetovej vojne, a na základe vlastných skúseností v tábore, kde pracoval ako murár.

Uznesenie o publikovaní novely schválilo politbyro ÚV KSSZ vo februári 1962 na osobný nátlak N. S. Chruščova. Najprv vyšla v časopise Novyj mir v r. 1962 a hneď začala vychádzať v státisícových nákladoch. Jej publikovanie v ZSSR znamenalo koniec mlčania o gulagoch a zároveň zmenu v postoji ľavicových síl Západu k sovietskemu zriadeniu. Preto ju v rokoch 1971 - 1972 na základe tajných inštrukcií vyradili z knižníc.

Úryvok z knihy:

„O piatej ráno, ako vždy, sa ozval budíček - pred štábnym barakom udierali kladivom šínu. Prerušovaná ozvena slabo prenikla cez obločné sklo na dva prsty pokryté námrazou a po chvíli zanikla - bolo chladno a dozorcovi sa nechcelo dlho oháňať rukou.

Zvonenie utíchlo a vonku bola ešte vždy hlboká tma - ako uprostred noci, keď bol Šuchov na kýbli - iba čo na oblok teraz dopadalo žlté svetlo troch lámp, dvoch z ohrady a tretej z táborového dvora.

Barak akosi nechodili otvárať a nebolo ani počuť, že by služba šramotila so žŕdkami, na ktorých vynášali záchodovú kaďu...“