Táto kniha zachytáva Irvingová spomienky z viac ako ročného pobytu v rakúskom väzení, do ktorého bol spisovateľ v roku 2005 uvrhnutý za obsah svojej starej rakúskej prednášky, kde popieral Holokaust. Niektoré jeho názory v knihe vyslovené sa zhodujú s jeho starými názory, ktoré nedokázal obhájiť počas súdu s Deborah Lipstadt, ani počas svojho viedenského procesu. Hoci tento samotný fakt diskvalifikuje hodnotu týchto tvrdení, je povinnosťou vydavateľstvo čitateľa upozorniť, že David Irving svoj pohľad na Holokaust šiestich miliónov Židov počas Druhej svetovej vojny nebol nikdy schopný obhájiť ako pred akademickými oponentov, tak aj pred oboma soudy.Celá kniha tak slúži predovšetkým ako historický dokument neslávneho konca jedného z najvýznamnejších popieračov jednej z najhroznejších historických udalostí - holokaustu.