Rozsiahly román zlínskeho básnika zachytáva rodinnú históriu, ale je súčasne i vidieckym románom, experimentálne prózou, skladačkou osudov, obrazom doby a surovú, pravdivú výpoveďou o živote niekoľkých generácií žijúcich v Zlíne a jeho okolí. Je to kniha veľmi konkrétne, pravdivá, neláskavý i súcitná. Román je písaný s mimoriadnym citom pre slovenčinu, najmä jej moravské dialekty. Jaroslav Kovanda (* 1941), zlínsky básnik a sochár, je autorom prenikavého básnického diela, ktoré patria k dôležitým literárnym objavom rokov deväťdesiatych. Vedľa diela básnického sa zaoberá aj prózou, ako ukázala už jeho kniha nejako Jura Vičík. Román Gumový betlehem, písaný viac ako desať rokov, je doterajším vrcholom jeho literárneho diela.