V jednej z bočných libeňských ulíc, v predmestskej činžiaku, bývali spoluv podnájme robotník v zberni starého papiera Haňta a nástrojár z ČKD Vladimír.Dva samorostlí filozofi, ktorí sa o krásach skutočnosti vyjadrujú různýmiuměleckými prostriedky: jeden slovom, druhý graficky. Ich věčněokouzlenýma očami pozorujeme vtedajší život. Slovo poézie v titule knihyupozorňuje čitateľa na to, aby v texte hľadal skôr básnickú evokáciu radosťou asmutků, ako súvislý, na logike vystavaný príbeh.