Hoci Bauman chápe holokaust ako "židovskú tragédiu", zdôrazňuje jej špecifické črty, ktoré ju odlišujú od všetkých ostatných genocíd. Konštatuje, že holokaust sa objavil a bol realizovaný v našej modernej, racionalizované a racionalistickej spoločnosti, na vysokej úrovni rozvoja našej civilizácie a na vrchole úspechov ľudskej kultúry - ale práve preto je problémom tejto spoločnosti, tejto civilizácie a kultúry. Holokaust je tak pochopený nie ako "iba" historická udalosť, ale ako dejinný míľnik, ako výpoveď o povahe a charakteru našej civilizácie, o tom, ako degenerovala ľudská racionalita ak akým cieľom bola použitá. Baumanova kniha zaraďuje holokaust do kontextu sociologických analýz rasizmu, ale prekračuje je tým, že dokladá tragickú dialektiku "výnimočnosti a normality" holocaustu.Autor bez moralizovania preukazuje, ako sa v polovici 20. storočia dostal osvietenský racionalizmus do ostrého konfliktu s morálkou a nenašiel z neho východisko.