Osud nemeckých antifašistov - prevažne sociálnych demokratov, komunistov a katolíkov - sa dá zhrnúť do jednej vety: roku 1938 bojovali spolu s Čechmi a Slovákmi proti väčšine svojich súkmeňovcov za zachovanie Československa, v roku 1945 museli viac či menej dobrovoľne ako Nemci zo zeme odísť. Počas necelých desiatich rokov zažili títo ľudia dve historické porážky, jednu v roku 1938 ako odporcovia nacizmu, druhú v roku 1945 ako Nemci. Bojovali s vysokým osobným rizikom a odvahou a dvakrát za to zaplatili. Boli síce na strane víťazov, ale ako porazení ...