Slovo dôchodkyňa automaticky vyvoláva predstavu babky v šatke, tmavých šatách a poltopánkach prošlápnutých najmenej dvoma generáciami, ktorá na cintorínske lavičke pri nostalgických spomienkach privyká prostredia. Súčasnosť je ale iná. Dnešné ženy-dôchodkyňa, zbavené pút stereotypného zamestnania, nikdy nekončiaceho zabezpečovaní chodu domácnosti, nevďačné výchovy detí a manžela, ktorý si pod tlakom zvyšku miazgy našiel (vďakabohu) mladší, začínajú konečne žiť. Majú čas na seba aj na svoje záľuby, majú šarm i eleganciu, a predovšetkým vďaka životným skúsenostiam schopnosť vnímať svet okolo seba s humorným nadhľadom ... "Autorka naživo približuje súčasnú ženu po šesťdesiatke, ktorá je však babičke na plný úväzok značne vzdialená. Jej úsmevné as ľahko provokujúcim sarkazmom podané príhody vierohodne potvrdzujú, že nie je podstatný vek, ale prístup k životu.