V rokoch 1985-1989 si Miroslav Červenka zaznamenával akýsi "duchovný denník", v ktorom sa vyrovnával s udalosťami prichádzajúcimi zvonku is udalosťami svojho vlastného osobnostného dozrievania. V denníku sa podivuhodne zmiešal bytostné zaujatie otázkami poézie a umenia vôbec, poetologická a versologická erudícia s vyhraneným postojom občianskym, zvoliť žiadne kompromisy s panujúcej mocou. To všetko a ešte mnohé iné, komentované podnety zo širokej oblasti kultúry, filozofie, náboženstva, z histórie i súčasnosti, a samozrejme tiež nezanedbateľné živé a presné dojmy z prírody, to všetko sa v Červenková záznamník prelínala s nevšednou bezprostrednosťou. (...) Záznamy z konca osemdesiatych rokov nadobúdajú na dramatickosti. K "starostlivosť o dušu" pribudla potreba konať. Rozbiehajú sa mnohé aktivity, samozrejme neoficiálne, prednášky, diskusie na krúžkoch organizovaných po bytoch, večerné univerzita pre tých, ktorým by bola za daných pomerov odepřena.O tom všetkom a aj o správaní ľudí v tej pohnutej dobe, o zmýšľanie a správanie statočnom i nízkom zanechal Červenkův Záznamník prísne, ale spravodlivé svedectvo. Udalosťami na jeseň roku 1989 Červenková záznamy končí.