Fikcie, mystifikácie a paradoxy vyznačujú literárne dielo Portugalčana Fernanda Pessoa (1888-1935), publikované až na výnimky až po autorovej smrti. Dnes svetovo známy spisovateľ sa literárno predstavoval nielen pod svojím menom, ale najmä v podobe imaginárnych autorských osobností, obdarených originálnym dielom. Sám o sebe tvrdil, že umelecky "vie len klamať", ale náš výbor z niekoľkých okruhov Pessoovy korešpondencie z rokov 1913-1935 ho chce ukázať z inej stránky než len ako tvorca roztriešteného vo slávnych básnických a prozaických heteronymech (Álvaro de Campos, Ricardo Reis , Alberto Caeiro, Bernardo Soares ai) a ako niekoho, "kto nikdy nebol", totiž ako človeka zaujímavého a mnohokrát pohnutého osudu. Listy z troch období a troch sfér jeho života prestupujú neistou hranicu lži a pravdy a vytvárajú pútavé príbehy, prežité v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia.