V románe Červená tráva, ktorý je Vianovým nejautobiografičtějším dielom, postavil proti dvom mužským protagonistom, Wolfovi a zafíry Lazulimu, dve ženy, Lil a Folavril. Wolfovej cesty v stroji času majú charakter psychoanalytických seáns a evokujú paralyzujúce starostlivosť rodičov, bezduchost školy i strach z dievčat v čase erotického dospievania. Medzi mužským a ženským svetom sa v tomto románe - na rozdiel od Vianových predchádzajúcich textov - roztvorila priepasť nedorozumenia. Pre väčšinu dnešných čitateľov je Vian autorom, ktorý vytvoril svoj svet, v ktorom kruto paroduje našu súčasnosť predstavami ešte absurdnějšími.