Kto z nás nebol až príliš často zraňovaný, aby nemohol rozprávať mnohé frustrujícízážitky zo svojho detstva? Musíme si však preto všetci niesť svoje ublíženie až do dospelosti a po celý život je znova prežívať? V skutočnosti odovzdávame utrpenej a nezahojené rany ďalej tým ľuďom, ktorí nás práve nejako nahnevajú. Nezriedka sa stáva, že ublíženie a duševné poranenia dokážeme len ťažko odpustiť alebo sebe nedokážeme odpustiť. Následkom sú zatrpknutosť a duševné zatvrdnutosť. Jörg Müller nás uvádza do "umenie odpúšťať" a ukazuje nám, ako možno prijať seba i druhé, a tým sám seba oslobodiť.