Komorná, ale myšlienkovo podnetná poézia problematizujúca archetyp domova. Akoby sa tu prirodzený svet strácal, zmenšoval, alebo inokedy neobsiahnuteľne rozširoval. To všetko likviduje zárodky domova a vnucuje človeku len akúsi nehostinnú, provizórnu kulisu, a teda nemožnosť usadiť sa, vybudovať či vytvoriť si pevné a spoľahlivé vzťahové putá. To, na čo sa redukuje tzv. bytie, je život v pohybe, takmer nomádsky neistý modus vivendi bez akejkoľvek možnosti udomácniť sa. V zvláštnom, až sociálne uchopenom (ale samozrejme nesentimentálnom) zobrazení ľudskej existencie sa pozornosť zameriava na tých, ktorí sú bez domova, slobodní a nepripútaní k priestoru ako vtáci, azda práve preto sa v tejto poézii živý svet sprítomňuje prostredníctvom stromov a vtákov. Básnická zbierka vychádza v edícii Mušľa s ilustráciami Jarmily Džuppovej.