Po svojej prozaickej prvotine Kúpele sa Martin Reiner po rokoch autorsky znova vracia k próze. Keby sa do kníh vkladali tiež ich príbehy opisujúca cestu, akú dielo prešlo od počatia až k finále, v prípade prózy Lucka, Sirôtka a ja by to bolo čítanie veľmi objemné, vzrušujúce a dramatické: prvá a posledná verzia sú totiž od seba vzdialené o jeden vesmír. Kniha si hľadala svoju podobu niekoľko rokov. Čo však zaujme najskôr len literárneho historika, nemusí vôbec zaujímať čitateľa. Toho zaujíma výsledok. A aký je? Je to príbeh o jemných a krehkých veciach: o otcovskom vzťahu dospelého mladíka k cudzej dievčatku, o jeho dlhoročnom hľadaní sexuálnej identity, o takmer detektívnom pátraní po slávnom exilovej básnikovi a jeho minulosti. Tiež o poézii, o bolestných precitnutie, odcudzený, stratách io smrti. Táto kniha vskutku dozrela. Predovšetkým v tom, ako umne sa prelínajú a násobia osudy postáv akoby z rôznych svetov, keď každá z nich by vydala na samostatnú novelu. Aj v tom, aká sila a pôsobivosť tryská z autorovho básnivého jazyka.