Balkánsky polostrov, tradične nepokojná a búrlivá časť Európy, bol po väčšiu časť novovekých dejín bojiskom dvoch veľmocí, symbolizuje dvoma metropolami - habsburskou Viedňou a osmanským Carihradu. Práve osmanský Carihrad - Istanbul sa v tejto dobe stal hegemóna Balkánu a vládcom skutočne multietnickej ríše. Autori, znalci dejín juhovýchodnej Európy, ktorým sa sústavne venujú, sledujú v tejto práci postupné utváranie identít mnohých národov osmanského Balkánu, neľahké a komplikované formovanie ich kultúry a spoločnosti. Pozornosti sa dostáva národom slovanským - Chorvátom, Srbom, Bulharom, obyvateľom Bosny a Hercegoviny, Makedoncům - ale aj Rumunom a Albáncom. Úvodná časť knihy zaraďuje dejiny balkánskych národov v tejto epoche do širšieho kontextu a rozoberá vznik, vývoj, štruktúru a kultúru Osmanskej ríše ako jedného z rozhodujúcich faktorov európskych dejín 16. až 20. storočia, ktorého dedičstvo ostáva aktuálne aj pre Európu dneška a jej národy.