Rozprávková čítanka
od Eduard Petiška; Marie Tichá z vydavateľstva Ottovo nakladatelstvo, s.r.o. 2011
Rozprávková čítanka
od Eduard Petiška; Marie Tichá z vydavateľstva Ottovo nakladatelstvo, s.r.o. 2011
Autor: | Eduard Petiška; Marie Tichá |
Vydavateľstvo: | Ottovo nakladatelstvo, s.r.o. |
Rok vydania: | 2011 |
Rok poslednej dotlače: | máj, 2013 |
EAN: | 9788073608842 |
Typ tovaru: | Vystlaná väzba |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 209,0x294,0x15,0 mm |
ISBN: | 978-80-7360-884-2 |
Viac o knihe Rozprávková čítanka (Eduard Petiška; Marie Tichá)
V knižke ROZPRÁVKOVÁ ČÍTANKA je vyše 10 krásnych bájok, viac ako 5 rozprávok a príbehov o zvieratkách pre deti. Príbehy sú doplnené pestrofarebnými ilustráciami od ilustrátorky Marie Tichej. Rozprávky sú veľmi poučné a určite zaujmú každé dieťa, ktoré má rado zvieratká.
Bájky v knižke sú určené aj pre papierové bábky, takže si môžete s deľmi urobiť doma vlastné bábkové divadlo! Vyrobte si bábky z papiera a zabavte sa pri čítaní ešte viac! Túto knižku si teda môžete čítať až dvoma spôsobmi - s bábkami alebo bez nich.
Ku knižke si môžete dokúpiť aj podobné tituly od toho istého autora Rozprávková babička a Rozprávkový deduško.
Ukážka z knižky:
A prečo by som si poň nezašla? V tomto čase býva doma sám. Lepši čas som si nemohla vybrať,“ povedala si líška a hneď sa aj rozbehla ku králičej chalúpke.
Buch, buch, buchy, buch - zatrepe líška na dvere chalúpky.
„Ľúbim svojho králička, veď som jeho mamička.
Nesiem mu, čo má tak rád, zaženieme spolu hlad.“
Králiček v chalúpke počúva, načúva, ale neverí:
„Nie. nie. nie. ty nie si moja mamička. Neviem, kto si, ale moja mamička nie si. Tá má sladký hlások. Ty ho sladký nemáš.“
Líška mávla labkou a rozbehla sa do lesa. Cestou si mrmle pod fúzy: „Čo by ten králiček ešte nechcel. Ale ľahká pomoc. Neďaleko si lesné včely ukladajú nazbieraný medik. To by bolo, aby som si neprisladila hlások.“
A rozbehla sa po med.
„Heš, huš. včely! Mne vy nič neurobíte. Do môjho ryšavého kožúška sa svojimi žihadlami aj tak nedostanete. Ej, či je ten medik sladký.”
A už aj líška uháňa späť.
Buch, buch, buchy, buch - zabúcha na dvere chalúpky a spieva najmedovejším hlasom:
„Ľúbim svojho králička, veď som jeho mamička.
Nesiem mu, čo má tak rád, zaženieme spolu hlad.“
Králiček v chalúpke počúva, načúva, ale neverí:
„Hlások máš ako moja mamička, máš celkom sladký hlások. Ale keď sa mamička vracia, vždy mi nesie ďatelinku. Ďatelinka vonia až do chalúpky, a teraz tu nevonia nič. Ty nemôžeš byť nie mamička, nenesieš mi ďatelinku.“
Líška mávla labkou a rozbehla sa na lúku. Ľahla si do ďateliny a dobre sa v nej vyváľala, až celá voňala po ďateline.