V prvej knihe svojej autobiografie spomína slávny spisovateľ na svoje školské roky, keď mu nikto z jeho učiteľov neveštil slávnu budúcnosť, a už vôbec nie na poli literatúry. Dahla rodičia poslali v pomerne nízkom veku, ako vtedy bolo zvykom, do internátnej školy, kde zažil prísny režim, šikanovanie od starších žiakov a celkovo asi dnes už nepredstaviteľné podmienky. Napriek tomu o tom všetkom píše sa svojím láskavým humorom, ktorý je pre všetku jeho tvorbu tak typický.