Kniha Umberta Eca (1932) Lector in fabula vyšla prvýkrát taliansky v roku 1979. Pochádza z Ecova vedecky najproduktívnejšieho obdobia, kedy rozvíja ako všeobecnú sémiotiku, tak aj problematiku interpretácie textu as ňou súvisiace otázku rolí, kompetencií a ohraničenie čitateľovu aktivity v rámci porozumieť textu. Kým v predchádzajúcej hlavnej práci, Teóriu sémiotiky (1975), sa pokúsil vytvoriť teoreticko-analytický model všeobecného fungovania sémiotiky ako náuky o význame, v knihe Lector in fabula sa venuje domyslené sémiotických pravidiel na konkrétnych, predovšetkým literárnych textoch. Ide teda o knihu "praktickejšie", hoci písanú opäť s ambíciou dopátrať sa čo najuniverzálnejších riešení. Preto sa táto kniha stala nielen repertoárom podnetov, ktoré boli v ďalších desaťročiach literárnej vedou domyslené a rozvíjať, ale stala sa - a dodnes je - aj kľúčovým textom pre výučbu interpretácie textu.