Génius, alebo šialenec? Také bolo dilemu niektorých kritikov, keď v roku 1985 vtedy ešte nie veľmi známy americký spisovateľ Cormac McCarthy vydal svoj piaty román, historický western Krvavý poludník. V tej dobe nevyvolal veľa rozruchu, ale po rokoch sa stal klasickým dielom porovnávaným svojou veľkosťou, významom a majstrovským spracovaním s Bielou veľrybou. Treba sa rozlúčiť s "mayovkami" a Vinnetuem. Dobývanie amerického Západu opísanej Cormaca McCarthym nie je pre slabé žalúdky. Román čerpajúci zo skutočných udalostí polovice 19. storočia býva označovaný za "katalóg" násilia, krviprelievania, brutality a krutosti. Osou príbehu je, ako sa neskôr stalo typickým znakom McCarthyho príbehov, putovanie mladého chlapca. Zdá sa, že McCarthyho hlavné postavy sú svojim autorom odsúdené k tomu byť večne na ceste, a táto cesta celkom bez výnimky vedie do pekiel. Nevyhnutná apokalypsa sa McCarthyho dielom lakonicky vinie ako krvavá stopa.