Prvá časť knihy tvoria príbehy a úryvky, ktoré Václav Cílek nazhromaždil počas svojej prvej americkej cesty v roku 1994, expedície do Gilf Kebíre v roku 2008 a nedávne cesty do obojetného Jeruzalema. Niektoré príbehy sa tu objavujú prvýkrát, iné boli publikované v jeho prvej a už nedostupné knihe "Pieseň pre odchádzajúci dušu" (Malvern, 1997). Tieto príbehy spája motív sna či vízie. Druhá časť knihy je antológií prevažne starovekých úryvkov o podsvětních kultoch, bránach, jaskyniach a všeobecne o podzemných bludiskách, akými podľa istých predstáv prechádza duša po smrti. Ústredným motívom inak potemných textov je striedmosť - Sofrosyné. Ak si ju človek osvojí za živa, nepřepije sa prameňa zabudnutia a nemusí opakovať bludnú púť. Pojem striedmosti a primeranosti zároveň otvára aj aktuálne cestu tých civilizácií, ktoré nechcú len tak zažiariť a zhasnúť.