Plavovlasý mladík prichádzajúce z ďalekej Európy na dvor indického cisára Akbara a vystupujúci pod hneď niekoľkými menami sa mughalskému vládcovia predstavuje ako syn Akbarovy pratety, tajomné krásky unesenej kedysi uzbeckými bojovníkov, ktorú potom po boku žoldniera Argalia osud zavial až do Florencie, kde ako "dáma s čiernymi očami "okúzlila rad miestnych maliarov. Akbar podozrieva obratného rozprávača z toho, že mu predkladá skôr výmysel ako vierohodnú verziu skutočných udalostí, uvedomuje si však, že v mladíkovi našiel aj spriaznenú dušu, ochotnú prekročiť hranicu medzi skutočnosťou a snom a začať v ňom nový život. Alebo je návštevníkov líčenie predsa len pravdivé? Očarujúce príbeh najnovšieho románu Salmana Rushdieho, nachádzajúci v zdanlivo odlišných svetoch renesančné Taliansko a mughalskej India prekvapivú podobnosť, je okrem iného ďalším vyznaním autorové viery v inšpirácia procesu vzájomného miešanie a ovplyvňovanie západnej a východnej kultúry, nepochybne však čitateľa strhne samotnou silou svojho príbehu, znovu potvrdzujúceho Rushdieho jedinečné rozprávačské schopnosti.