U Pavla Petra ako u málokoho plní takto obsiahly výbor svoju najdôležitejšie, totiž scelující funkciu. V úhrne predstavuje dielo básnika neobyčajne pôvodného, ​​náročného nielen k sebe a ku čitateľovi, ale vôbec k svetu, v ktorom žije. Ukazuje básnika bohato vidca aj citovo nebývalo otvoreného. V podobne širokej kolekcii, vracajúci nás aj k zbierkam dnes pozapomenutým alebo ťažko dosiahnuteľným, sa Petrovo dielo vyjaví vo svojom oblúku od jinošské "noci ornamentu" cez verše celkom konkrétne, zmyslové a telesné až ku komplexnému vnútornému vyjadrenie a samostatnému básnickému jazyku. V širšom úhrne máme šancu vnímať Petrovej počiatky znovu a inak. Petrovo zrelé dielo je jasne hovorí, rozvíja, dodáva im váhy, vytvára pre nich nový, hutnejší a nosnější kontext. narazí aj hrany, ktoré by v pôvodných tóninách jednotlivých zbierok možno zapadli. Podobný výbor má šancu nám zreteľne vysvetliť, čo sme snáď dlhší čas tušili, ale nemali tak jednoznačne av celku pred sebou: že Pavel Peter je jedným z našich najosobitejších, najvytrvalejších, najcitlivejších, najvzácnejších básnikov posledných dvoch desaťročí.