Krátka próza z konca tridsiatych rokov, ktoré završuje ruské obdobie Nabokovovy tvorivej dráhy a niekoľko rokov bola pokladaná za nenávratne stratenú, si získala slávu predovšetkým ako text vzniknutý z impulzu, ktorým jeho autorom "prvýkrát chvejivo prešlo" tému neskoršie slávnej Lolity. Bezmenný hrdina Čarodejníka, vydaného po prvýkrát z Nabokovovy pozostalosti až v polovici osemdesiatych rokov, zdieľa osudovú obsesie svojho nasledovníka Humberta Humberta a podobným spôsobom sa aj splnomocňuje predmetu svojej túžby; na obmedzenej ploche poviedky ho však na rozdiel od široko sa rozbiehajúce látky románu Nabokov vedie přímočařejším spôsobom od prvého okúzlenia detským pôvabom jeho obete až k vyvrcholeniu jeho premysleného diabolského plánu.