Tri autorove kratšie prózy zo šesťdesiatych rokov spája tému trýznivého zážitku ľudského údelu. V novele Ungenach (1968) spracováva motív dedičstva, ktorý o takmer dvadsať rokov neskôr rozvinul vo svojom vrcholnom románu Vyhladenie. Vo svete zachvátený rozpadom sa mladý hrdina v konfrontácii s minulosťou pokúša vysporiadať sa s rozvolňováním hodnot.V ranej próze Amras (1964) sa dvaja bratia na krátku dobu po samovražde rodičov ocitajú na hranici života a smrti. Bernhard tu kombinuje rozprávanie s prvkami denníka, útržky korešpondencie a aforizmy; všetko má len podobu fragmentu, pretože svet sa pre oboch bratov rozpadl.Závěrečné Moušlování (1969) je tragikomickú správou o zranenom živote ao jednotvárnosti ľudskej existencie. Štyria muži sa po roky schádzajú v krčme pri kartách. Ale jedného večera je zvyk porušený, pretože jeden z hráčov sa už nedokáže k hre dostaviť. Na jedinej situácii Bernhard ukazuje, ako sa konvencie a všedný očakávania pod ťarchou a tlakom nevypočítateľné skutočnosti rozpadajú, ako sa z noriem, z ktorých sa skladá život, náhle bez pravidiel rodí katastrofa. Slovensky kniha vychádza v druhom vydaní.