Habsburská dynastia vládla mnohým krajinám a po celé stáročia boli jej príslušníci tiež rímskymi či římskoněmeckými cisárovi. Hlavné oporou ich moci boli však stredoeurópske krajiny - vedľa pôvodných rakúskych Česká a Uhorská koruna. Keď v prvej polovici 18. storočia vymrela jej mužská línia, možnosť rozpadu rodového impéria bola viac než zrejmá. Odvrátiť hroziace nebezpečenstvo bolo nevyhnutné a riešením sa stala práve pragmatická sankcia z roku 1713, ktorá proklamovala dedičnosť habsburského trónu v ženskom pokolení a nedeliteľnosť habsburskej rodovej moci. Umožnila tak premenu rodového impéria v moderne (na svoju dobu) budovaný štátny celok a mimovoľne tým priaznivo ovplyvnila aj vznik novodobého českého národa.