Eseje známeho novinára a beletristy zhŕňajú jeho premýšľanie o stave českej spoločnosti, českého jazyka a "českej duše" poslednej doby. Hvížďalovou výsadou je sila diagnózy, jeho odstup, s ktorým sledoval české prostredie z nemeckého exilu (1978-1990) mu doteraz napomáha vidieť to, čo očiam mnohých iných publicistov a spisovateľov zostáva skryté. Hvížďala je často nekompromisný k malosti českých pomerov a plebejství slovenskej politiky a verejného života, neberie si servítku pred ústa, keď hovorí o konaní najvyšších štátnikov, ale aj prostých ľudí na ulici. Červená niť jeho písania je vedená jasným pomenovaním reality, za jeho texty je poznať zápas o zodpovednosť voči slovám malým i veľkým.