Publikácia Počítanie soba Boba – 3. diel obsahuje:
- 1) námety pre rozvoj matematických schopností pre deti vo veku od 5 do 7 rokov, pomocou ktorých sa rozvíja:
- používanie výrazov, ktoré vedú k porovnávaniu, zrovnávaniu, vytvoreniu matematických predstáv a pojmov
- myslenie, logické uvažovanie
- priestorové vnímanie

- 2) metodiku rozvoja matematických schopností pre rodičov a učiteľov, ktorá
- upozorňuje na úskalia pri nácviku číselných predstáv
- zhrňuje zásady, ktoré by sa mali dodržiavať pri práci

Publikácia Počítanie soba Boba – 3. diel autorky Jiřiny Bednářové a ilustrátora Richarda Šmardy nadväzuje na predchádzajúce dva diely. Všetky sú venované deťom v predškolskom veku. Dieťa sa v nich neučí len počítať, tento krát v obore do šiestich, ale učí sa vytvárať vzťahy medzi číslami. Má sa úlohu porovnávať prvky podľa veľkosti, priradzovať obrázky podľa určitého vzťahu, analyzovať číslo, doplňovať ho, vytvárať skupiny, ktoré neskôr opäť reštrukturalizuje.

Takýto poznávací prístup k učeniu, v odbornej literatúre sa hovorí o kognitívnom prístupe, je rozvíjaný odborníkmi v pedagogickej psychológii už od 80. rokov minulého storočia. Zmyslom tejto práce je, aby sa dieťa naučilo matematicky myslieť. Nemá teda len vedieť mechanicky počítať. Matematika sa nemá učiť pamäťovo, memorovaním. Každej matematickej operácii, sčítaniu, odčítaniu, násobeniu a deleniu má dieťa rozumieť. Má vedieť, aký je význam takejto operácie, kedy ju využije, aké sú medzi jednotlivými operáciami vzťahy. Dieťa má vedieť, prečo sa jednotlivé príklady učí.

Často si ani dospelí neuvedomujú, že sa stále pohybujú v početnom svete. Najčastejšie ich napadá, že sa musia naučiť počítať, aby ich v obchode pri vracaní peňazí niekto neoklamal. Preto stále ešte pretrváva mylné, až nebezpečné presvedčenie, že deti, ktoré sa nemôžu naučiť počítať, môžu proste používať kalkulačku. Ale aj na kalkulačne musia voliť operácie. Pokiaľ im nerozumejú, je pre nich aj kalkulačka nedostatočnou kompenzáciou.

Mali by sme si uvedomiť, že počty využívame ako vhodnú stratégiu. Počítame si, koľko činností za určitý časový úsek máme splniť. Čísla používame pri kódovaní, číslujeme podlažia v panelovom dome, domy sú označené číslami a my sa podľa nich orientujeme, keď máme niekoho navštíviť. Číslom označujeme, teda kódujeme štvrte mesta, mestské autobusy, električky, cesty a diaľnice. Počítame, koľko úloh máme splniť, koľko spoluhráčov potrebujeme do hry. Podľa čísiel sa orientujeme v čase. Hodiny vyjadrujeme v číslach, podobne aj mesiace a roky. Keď si plánujeme prácu, počítame dni, poprípade týždne. Bez porozumenia číselnému radu sa nemôžeme orientovať v kalendári. Nemôžeme rozumieť cestovnému poriadku. Veci si usporadúvame podľa množstva. Tak by sme mohli pokračovať ďalšími a ďalšími príkladmi. Školské vedomosti podceňujú ľudia, ktorí si neuvedomujú, ako mnoho a denne svoju gramotnosť a matematické schopnosti využívajú.

Preto by sme mali u svojich detí počítanie schopnosti systematicky rozvíjať. K tomu nám pomôže aj táto publikácia.