Významné dielo francúzskej filozofky a mystičky Simone Weilovej vyšlo až štyri roky po jej smrti v roku 1947. "Tieto texty sú čisté a jednoduché ako vnútorná skúsenosť, o ktorej hovoria. Medzi životom a slovom nie je nijaká "vata": duša, výraz a myšlienka tvoria jeden celok bez štrbín. Aj keby som nepoznal Simone Weilovú, jej štýl by bol pre mňa zárukou autentickosti jej svedectva." (Gustave Thibon)