Kniha s podtitulom Malá normalizačné mozaika je výrečným pripomenutím absurdné i tragické "normalizácie", ktorá pred štyridsiatimi rokmi nasledovala vstup "bratských" vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. Kniha opisuje, ako sa pomery v okupovanej krajine mení, ako vo vedeckých inštitúciách získava politická poslušnosť vrch nad odbornosťou, ako servilita k novej, okupantmi dosadené moci, víťazí nad slobodným myslením a slušnosťou. Dokumentuje, ako sú ľudia v atmosfére všeovládajícího strachu stíhaní pre názory, ako bujnie absurdita i svojvôľa, ako sú autorovi priatelia zatýkaní a väznení, ako on sám je vypočúvaný aj odpočúvaný.
Janouch zaznamenáva spoločenské udalosti aj vlastné zážitky s odstupom aj nadhľadom, bez zášti či ublíženosť, často s nadľahčujúce iróniou a humorom.