Aj fyzika, ktoré vďačíme za technické vymoženosti súčasného sveta, mala svoje detstvo; súvislosti medzi prírodnými úkazmi sa snažili vysvetliť bez pomoci nadprirodzených síl už antickí filozofi. A keď za "temného stredoveku" dospievala, dohliadali na ňu moslimský matematik a optik Alhazen s lekárom Avicenna a veleučení kresťania Albert Veľký, Roger Bacon a Mikuláš Kuzánsky. Až v renesancia dosiahla zrelosti a ako teoretická filozofia prírody sa do istej miery osamostatnila. Na jej rozvoji sa podieľali také osobnosti, ako bol Johannes Kepler, Galileo Galilei alebo Isaac Newton, ktoré usporiadali veľké množstvo poznatkov do ucelenej a vnútorne nerozporné sústavy princípov a teórií, ktorými sa riadilo všetky fyzikálne dianie. Newtonove pohybové zákony na dlhé roky ovládli vtedajší filozofický obraz sveta, až po roku 1900 boli nahradené pohľadom kvantověfyzikálním.Od zrodenia európskej vedy v antickom Grécku do roku 1643, kedy Boh povedal "Buď Newton", uplynulo dvadsať päť storočí. Že vývoj fyziky počas tejto doby je vlastne pestrou mozaikou životných osudov ľudí, ktorí sa o odhalenie tajomstiev prírody zaslúžili, sa môžu presvedčiť čitatelia tejto knižky.