Výrazne autobiografický román z konca tridsiatych rokov, vrcholné dielo Nabokovova prvého tvorivého obdobia stráveného predovšetkým v berlínskom exile, je portrétom nekompromisného ruského literáta, ktorý sa vnútorne aj navonok rozchádza s pseudokulturním svetom ruskej emigrácie. V paralelnej rovine je román beletristickou (a výrazne kritickú) biografií revolučného demokrata NG Černyševského, předznamenávající Nabokovovu celoživotné polemiku s "tendenčnej umením" akéhokoľvek druhu.