Sedel som, jedol som zvoľna, a keď si niektorý hosť bral ďalšie jarabica, pozeral som sa na tú jarabica, a každý hosť sa zasmial, a smial sa tým viac, čím viac ja z toho bol smutný. Ale všetko zachraňovala matka, tá rada jedla. Keď rozrezala jarabica a vzala prvý sústo, tak zrazu sa zdvihla a začala kričať, a vybehla na dvor a behala dvorom a kričala do neba, hostia sa lekali, že prehltla kocku, ale pri tretej jarabice, keď zistili, že to je mamičkinho omše za dobrú jarabica, smiali sa, stáli pri okne av prstoch držali pečenú jarabica a hrýzol a radovali sa práve tak ako matka, ktorá už zase sedela pri stole a hrýzla mäso a namáčali kúsky jarabice do šťavy a olizovala sa ako malé decko. To všetko preto, že rada jedla, ale hlavne že rada hrala divadlo, nielen na ochotnícke scéne mestečka, ale aj tak, v živote, dokonca bez divadla nemohla žiť ...