Súdničky zašlých časov, tretia kniha z edičnej rady Malá tajomstvo súdnych siení, prinášajú príbehy viac ako 300 rokov staré a ukazujú súdny proces v dobách, kedy bolo trestné konanie ovládané inkvizičními zásadami. Vtedy platilo povestné pravidlo, že priznanie je korunou dôkazov, a aby súdne konanie prebiehalo čo "najefektívnejšie", využívala justície predovšetkým prostriedku, ktorý k priznanie spoľahlivo viedol. Tortúry čiže mučenia. Skúsený autor Jan Žáček použil ako zdroj pre svoje rozprávanie predovšetkým takzvané smolné knihy, ktoré obsahujú podrobné zápisy o priebehu výsluchov podozrivých a obvinených osôb, medzi ktorými nachádza skutočné lumpov aj chudákov, ktorí sa neprevinili ničím iným, než že vzbudzovali závisť alebo z iných dôvodov priťahovali nepríjemnú pozornosť vtedajších Udavač. Knižka obsahuje 18 soudniček podľa skutočných historických udalostí.