Tridsaťštyri poviedok z neobyčajne plodného obdobia v živote Charlesa Bukowského, konca šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov. Vtedy svojimi provokatívnymi textami pravidelne zásoboval undergroundovej časopisy, aby nonkonformním, drsne originálnym štýlom reflektoval svoje existenciálne zúfalstvo, pijanskej samotu, zmysel pre laškovný zvrátením a morbídne humor, ale aj silnú potrebu lásky a úprimnosti. Samozvaný "starý nevychovancov" americkej literatúry vo svojich poviedkach brázdi bary, kriminál, milostná lôžka aj psychiatrické liečebne, prežíva v drsných uliciach veľkomiest, upíja sa k smrti, ubíja prác, zožiera láskou. Rád sa oddáva podivuhodným formám sexu, s gustom trúsi životné múdrosti, tepe do literátov i politikov, uťahuje si z hippies, je prenasledovaný šialeným posteľnou bielizňou.