Nešťastný je ten, ktorého sláva šíri chýry o jeho nešťastí.    

(Lucius Accius: Telefus)

Kniha Volanie Kukučky od Roberta Galbraitha, čo je vlastne pseudonym známej spisovateľky J.K. Rowlingovej, ktorá sa preslávila sériou kníh o Harrym Potterovi vám tento krát prináša niečo troška z iného žánru.

Volanie Kukučky je kriminálna detektívka, ktorá sa odohráva v Londýne a poukazuje na život v rôznych štvrtiach Londýna. Štvrť Myfair, kde sa vlastne dej knihy začína a slávna mladá modelka Lula Landry spácha samvraždu tým, že skočí zo svojho balkóna. Autor Robert Galbraith píše o ruchu aj tichu Londýna, o zapadnutých vinárničkách v East Ende a takisto o rušnom živote v Sohu.

Príbeh sa už v začiatku knihy javí veľmi zaujímavý. Brat dievčiny, ktorá spadne zo svojho balkóna nesúhlasí s tým, že by jeho sestra spáchala samovraždu. Tak si najme súkromného detektíva, ktorým je hlavný hrdina príbehu Cormoran Strike. Je to vojnový veterán, ktorý bojoval v Afganistane a zažil tam veľa zlého a je tým poznačený. Doniesol si odtiaľ aj zranenie i jazvy na duši.

K prípadu mu pridelia mladu slečnu, ktorá mu má robiť dočasnú sekretárku.

Pri riešení prípadu prichádza do kontaktu z rôznymi mladými a krásnymi ľuďmi a zisťuje aký tento svet vlastne je. Sám sa dostáva do ohrozenia a musí čeliť rôznym nástrahám.

Volanie Kukučky je vysoko ceneným debutom Roberta Galbraitha, v ktorom sa prvýkrát stretávame s Cormoranom Strikeom, neobyčajným súkromným detektívom, ktorý svojou originalitou nájde medzi súčasnými detektívmi len ťažko seberovného. „Volanie Kukučky vychádza z tej najlepšej britskej detektívkarskej tradície a posúva ju o krok ďalej. V postave Cormorana Strikea sa bezpochyby zrodila nová hviezda medzi detektívmi. Už teraz sa teším na jeho ďalšie prípady,“ priznáva Martina Mašínová, šéfredaktorka nakladateľstva Plus. 

Ukážka z knihy:

Hádam raz i na toto budeme spomínať v šťastí.

Vergílius: Eneida, Kniha prvá  

V stredu sa rozpršalo. Staré mesto nastavovalo pochmúrnemu londýnskemu počasiu ľahostajnú tvár. Po uliciach chodili bledí ľudia s čiernymi dáždnikmi, vo vzduchu sa vznášal pach vlhkých šiat a v Strikeovej pracovni sa dlho do noci ozývalo klopkanie kvapiek na okenné sklo.

Corwallský dážď mal celkom inú príchuť. Strike si pamätal, ako šľahal do okien hosťovskej izby, keď ešte býval v peknom domčeku tety Joan a strýka Teda, kde ustavične rozvoniavali kvety a koláče, a chodil do dedinskej školy v St. Mawes. Podobné spomienky sa mu vynárali zakaždým, keď sa mal stretnúť s Lucy.

Kvapky dažďa veselo cupkali na okennú rímsu aj v piatok popoludní.

Robin a Strike sedeli oproti sebe pri stole na recepcii. Robin balila Jackovho nového parašutistu, Strike jej vypisoval šek na týždennú mzdu bez provízií pre Temporary Solutions. Robin mala pred sebou tretí"ozajstný" pohovor v ten týždeň - v čiernom kostýme so svetlými vlastmi stiahnutými do voľného uzla na temene vyzerala upravene a elegantne.

"Nech sa páči," povedali jednohlasne - Robin k nemu posunula dokonalý balíček v baliacom papieri s drobnými vesmírnymi loďami a Strike k nej vystrel ruku so šekom.

"Vďaka", vyhlásil a vzal darček do rúk. "Ja baliť neviem."

"Dúfam, že sa mu bude páčiť," poznamenala a vložila si šek do čiernej kabelky.

"Aj ja. Veľa šťastia na pohovore. Máte o tú pozíciu vážny záujem?"

"Ide o veľmi slušné miesto - v oddelené ľudských zdrojov reklamnej agentúry so sídlom vo West Ende." Nepredniesla to ktovieako nadšene. "Užite si oslavu. Uvidíme sa v pondelok."  

..Hoci Robin Ellacotiová zažila za dvadsaťpäť rokov mnohé dramatické a vý­znamné chvíle, nikdy predtým sa nezobudila s istotou, že nasledujúci deň si zapamätá do konca života.

Tesne po polnoci ju dlhoročný priateľ Maithew požiadal o ruku pri so­che Erosa na Piccadilly Circus. Keď mu povedala áno. s úľavou sa priznal, že sa jej na to chcel opýtať už pri večeri v thajskej reštaurácii. Ncráral však s ml­čanlivou dvojicou, ktorá sedela obďaleč a počúvala každé ich slovo. Preto jej navrhol, aby sa prešli po tmavých uličkách, hoci Robin namietala, žc skoro ráno musia obaja vstávať. Napokon ju - trocha zmarenú - v návale inšpirá­cie priviedol pod sochu ErdSa. Vykašľal sa na diskrétnosť (čo sa naňho nepo­dobalo), kľakol si a požiadal ju o ruku v spoločnosti troch žobrákov, ktorí sa krčili na schodoch a podávali si čosi, čo vyzeralo ako fľaša liehu.

Podľa Robin to bola najúžasnejšia žiadosť o ruku v dejinách manželstva. Vo vrecku mal dokonca prichystaný prsteň, ktorý mala teraz na prsrc so zafírom a dvoma diamantmi. Sedel jej ako uliaty. Celou cestou do mesta l neho nemohla spustiť zrak. Teraz mali s Marthcwom spoločný príbeh - jed­nu z tých smiešnych rodinných historiek, aké sa rozprávajú deťom. Plán mu nevyšiel (Robin potešilo, že to plánoval) a vzišlo z toho niečo spontánne. Pá­čili sa jej traja tuláci, mesiac na oblohe, popletený, vyplašený Matthew, socha Erosa, špinavé námestie a čierny taxík, ktorým sa odviezli domov do Clapha- mu. Vlastne nechýbalo veľa a zamilovala by si celý Londýn, hoci v ňom býva­la ešte len mesiac a za ten čas si ho nestihla obľúbiť. V lesku prsteňa vyzerali prívetivo dokonca aj nevýrazní, bojovne naladení cestujúci, natlačení vo vozni metra. Robin sa vynorila zo stanice na Tottenham Court Road do studeného marcového rána, palcom prešla po platinovom šperku a zaplavila ju obrovská radosť z toho, že si môže cez obednú prestávku kúpiť nejaký svadobný časopis...